Celodenný výlet autobusom do Dolnej Krupej pri Trnave, kde sa nachádza Rozárium M.H.Chotekovej - ružová záhrada v ktorej aktuálne rastie cca 2500 ruží z 250 odrôd. Jedinečné súkromné rozárium na Slovensku s nádhernou vôňou ruží a pokojnou atmosférou. Skrytý poklad pri Trnave, miesto ako stvorené pred oddych dospelých aj detí, ktoré určite ocenia náučný chodník o včelách s hernými prvkami a menšie detské ihrisko.
Ochod autobusu z Brezničky o 6,20 hod, z Poltára pred Primabankou ráno o 6,30 hod z Lučenca o 6,55 hod parkovisko pred železničnou stanicou.
Cena dopravy: 35 € dospelá osoba, dieťa do 12 rokov 17,50 .
Rozárium je záhrada resp. časť plochy, kde sa pestujú len ruže. Slovensko malo svoje prvé rozárium v Dolnej Krupej a jeho zakladateľkou bola jedinečná a známa grófka Mária Henrieta Choteková (1863 – 1946). Spoločenské postavenie jej vôbec nebránilo v tom, aby sa sama deň, čo deň starala o svoje prenádherné a vo svete ospevované ruže.
Mária Henrieta Choteková bola dcérou Rudolfa Choteka a Márie rod. Khevenhüller-Metschovej. Gróf bol známy svojou ľudskou a ústretovou povahou, ktorú Mária Henrieta dostala do vienka. Mária Henrieta viedla veľmi zaujímavý a aktívny život. Mala však sen, do ktorého sa s vervou pustila a vďaka cieľavedomosti sa jej podarilo vybudovať jedno z prvých a hlavne najväčších rozárií v Strednej Európe. Svojej obrovskej vášni tak obetovala viac ako polovicu života a nemalé finančné prostriedky získané z dedičstva. Po smrti otca (1903), kedy kaštieľ prešiel do rúk jej brata Rudolfa II. Choteka, sa rozhodla osamostatniť a vybudovala si vlastnú rezidenciu (1906), ktorej sa neskôr v obci hovorilo „Horný kaštieľ“. Usadlosť mala rustikálny ráz, čo vyhovovalo grófkinmu naturelu. Pozemok o veľkosti 3 hektárov, ktorý sa nachádzal severovýchodne od kaštieľa postupne vysadila ružami.
K najväčšiemu rozšíreniu ružovej záhrady prišlo v roku 1910, keď z Krupiny doviezla sadenice od najznámejšieho uhorského šľachtiteľa ruží Rudolfovi Geschwindovi. Rozárium prečkalo aj 1. svetovú vojnu, počas ktorej grófka pôsobila ako sestra Červeného kríža vo vojenskom lazarete v Trnave.
V nových podmienkach po roku 1918 musela existenciu svojho rozária od základu prehodnotiť. Založila ružovú škôlku, ktorej zisk z predaja ruží mal pokrývať náklady na chod rozária. Ako asistenta povoláva Petra Kordesa - syna zakladateľa obchodu s ružami W. Kordes’ Söhne Rosenschulen z Nemecka, ktorý jej pomáhal pri začiatkoch „ružiarskeho podniku“ v rokoch 1923-1925.
V roku 1926 vydáva prvý predajný katalóg ruží s ponukou 711 odrôd a v roku 1929 druhý, v ktorom bolo na predaj 855 sort ruží. Okrem katalógov vyžívala aj inzeráty, najmä v nemecky vydávanej tlači. Celkový počet ruží ona sama odhadla na 6000. V roku 1930 do vatikánskych záhrad poslala ako dar 400 najkrajších ruží a obdarovala aj rozárium v Sangerhausene 150 vzácnymi ružami. Dokladov o obchodovaní sa nezachovalo veľa, o to cennejšie sú záznamy o predaji ruží z rokov 1928 a 1937 do zámockého parku v Průhoniciach (JV od Prahy). Najmä údaj o obchode z jari roku 1937 je zaujímavý, pretože sa dá považovať za poslednú z preukázateľne realizovaných objednávok z grófkinej škôlky. S pribúdajúcim vekom a ubúdajúcimi silami (v roku 1938 dovŕšila 75 rokov) rozárium čoraz viac pustlo a roky 2. svetovej vojny dovŕšili skazu.
Jej zásluhy na vzostupe pestovania ruží na našom území a všetky aktivity po zaradení do európskeho kontextu nás oprávňujú hovoriť o M. H. Chotekovej ako o najväčšej žene – ružiarke. Na jej počesť boli pomenované štyri ruže, dve za jej života a dve posmrtne (Gräfin Chotek (Kiese, 1911), Marie Henriette Gräfin Chotek (Lambert, 1920), Contessa Maria Henrietta (György, 2006) Rosengräfin Marie Henriette (Kordes, 2013).
